11. apríl patrí svetovému dňu DÝCHANIA – základnej fyziologickej funkcii, ktorú si mnohokrát vôbec neuvedomujeme. Koľkokrát za deň vnímame náš dych? Takmer nikdy.

Dýchanie berieme tak automaticky, že si ho začneme uvedomovať až vo chvíli keď nastane problém. Keď nám niečo zabehne a snažíme sa nadýchnuť, keď bežíme a lapáme po dychu, keď sa nám dýchanie zhorší kvôli chorobe. Nad poslednou variantou sa v dnešnej dobe zamýšľame stále častejšie.

U niektorých detí so zdravotným znevýhodnením nastáva problém s dýchaním už pri narodení. Nedokážu sa nadýchnuť, lapať po dychu, či zaplakať. Tieto ťažkosti mal po narodení aj Marcelko. Nielenže sa narodil s oslabenými pľúcami, ale aj s deformáciou hrtana, ktorá mu bránila zhlboka sa nadýchnuť. Prvé týždne života bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu a domov odchádzal so zavedenou tracheostómiou, pomocou ktorej dýchal takmer do dvoch rokov.

Skúšala som mu doma pomôcť zlepšiť dýchanie, zväčšiť kapacitu pľúc aj uľahčiť vykašliavanie prostredníctvom rôznych techník. Pomocou tzv. míčkovej facilitácie, bráničným dýchaním aj pomocou techník Gentle Touch Movement Lessons. Marcelkovi sa dýchanie aj vykašliavanie zlepšilo natoľko, že bolo možné odstrániť tracheostómiu a Marcelko mohol konečne samostatne dýchať.

O tom ako sa mi podarilo zvíťaziť nad tracheostómiou sa dočítate v mojom príbehu.

Teraz je však pre každého z nás podstatné uvedomiť si aké je dýchanie dôležité pre náš život. ZHLBOKA SA NADÝCHNIME a precíťme ako sa nám otvára hrudník, prebúdzame telo k životu a dodávame mu energiu na ďalšie fungovanie. Nadýchnime sa tak ešte pár krát a myslime pritom na všetky deti, ktoré sa takto samostatne zhlboka nadýchnuť nedokážu.