17. november – okrem Nežnej revolúcie patrí aj dňu predčasne narodených detí.
Opäť si ho pripomínam ako každý rok. Ten deň, keď sa Marcelko narodil. Vzhľadom na moju telesnú konštrukciu a veľkosť tehotenského brucha by asi ani nebolo možné, aby sa narodil v termíne. Asi mu už bolo u mňa tesno a pýtal sa von skôr.

Narodil sa štyri týždne pred termínom s váhou 3,1 kg. Úplne normálna pôrodná hmotnosť. Ja som si vydýchla, že to mám už za sebou no Marcelko si až tak v pohode nevydýchol. Ba ani nezaplakal, ako to u čerstvo narodeného bábätka býva.

Pre istotu ho zobrali na novorodenecké oddelenie odkiaľ mi neskôr prišli oznámiť, že ho museli umiestniť do inkubátora pretože sa mu veľmi nechce dýchať.

A vtedy začal môj intenzívny trojmesačný pobyt v nemocnici. Pobyt v nemocnici je „trochu“ odlišný od pobytu keď sa chystáte cez Erasmus program študovať na tri mesiace na zahraničnú univerzitu. Spánku máte menej ako na intráku a nervov viac ako pri semestrálnej skúške z predmetu, ktorý ledva chápete a ešte sa ho aj musíte učiť v cudzom jazyku.

Marcelko ležal na JIS-ke napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Sám dýchať nedokázal. Mal už za sebou tri zápaly pľúc a takmer celý čas svojho krátkeho života bol napojený na prístroje. Pri jednej dlhšej zástave dýchania sa muselo pristúpiť k náročnej resuscitácii pričom sa roztrhli pľúca, do ktorých mu teraz boli zavedené drenážne hadičky.

Na JIS-ku k jeho postieľke som pristupovala s malou dušičkou, strachom v očiach a nervami na krajíčku. Nevedela som čo bude. Či vôbec niečo bude.

Neriešila som problémy aké žena zažíva v šesťonedelí ani to, kedy sa môže ísť s bábätkom prvýkrát na prechádzku. Z prichystaných novorodeneckých vecičiek, ktoré ho čakali doma už aj tak dávno vyrástol. Chcela som len, aby sa Marcelko z toho všetkého dostal, aby bol aspoň trochu schopný samostatného dýchania a mohli sme ísť domov z nemocnice.

Nakoniec sa to konečne podarilo. Marcelkovi museli chirurgicky zaviesť tracheostómiu, aby mohol ako tak samostatne dýchať. Kŕmený bol cez nosohltanovú hadičku, pretože pri pití mliečka sa dusil.

V lekárni som si bola vyzdvihnúť pomôcky na doma, ktoré mali uľahčiť dýchanie a odsávanie hlienov. Boli síce na predpis no aj tak stáli „majlant“. A vážili snáď viac ako ja. Keď mi to všetko naložili do rúk rozplakala som sa. Toto má byť ten kufrík s výbavičkou pre novorodeniatko, ktorý si mám ako každá šťastná mamička odnášať z pôrodnice?

V tomto príbehu sa nájde asi každá mama predčasne narodeného dieťatka. Ten príbeh je viac či menej podobný. Vo svetový deň predčasne narodených detí si ho všetky pripomíname a máme ho stále živo pred očami.

Ak je Vaše dieťatko predčasne narodené alebo má zdravotné znevýhodnenie tu nájdete 3 veci, ktoré si musíte vybaviť ako prvé.